Rozum a či srdce?

Som sama proti jeho rozumu. Srdce ľúbi, rozum sa búri. Nie všetko má svoju logiku, svoj význam. Láska nie je o logike, láska je o prekonávaní prekážok, láska znamená dávať, aj bez toho, aby sa nám to vrátilo späť. Láska je nezištná, nesebecká. Láska hory prenáša. Je rozum dôležitý? Zasýti láska z rozumu srdce? Pohladí dušu? Darovať kúsok srdca, kúsok seba, znamená ľúbiť. Znamená to obetovať aj seba pre dobro a šťastie toho druhého. Láska je dar a mali by sme si ho vážiť a nie ho vrátiť späť. Láska prináša aj bolesť a trápenie. Myslieť si, že to tak nie je, je prinajmenšom hlúpe. Láska nám dáva veľa len vtedy, keď máme srdce dokorán. Lásku zabíja sebeckosť, prílišné premýšľanie nad jej významom. Láska má byť prijímaná tak ako bola daná. Ten, kto chce prerobiť druhého na svoj obraz myslí iba na seba. Byť tolerantný k chybám druhého, obetovať sa, byť mu oporou. To je to najmenej, čo môžeme dať v mene lásky. Prečo sa niekto bráni tomu daru? Prečo strach zvíťazí nad láskou? V živote treba aj riskovať, treba skúsiť a nechať sa unášať prúdom. Nikto nevie, čo je správne, pretože nevieme, čo si pre nás osud prichystal. Myslieť si, že robím to najlepšie, keď odmietam lásku je samoľúbe, namyslené. Nie sme dokonalé bytosti, ani všemocní páni. Sme ľudia. Máme svoje prednosti, ale i chyby. Vieme ľúbiť, ale i raniť. Vieme rozosmiať, ale i rozplakať. Sme unášaní životom a veci sa nedejú podľa nášho plánu, podľa toho ako to my chceme. Všetko sa deje, lebo to má svoj význam, ktorý spoznáme neskôr. Aj láska má význam, ale nehľadajme ho skôr, ako nám je dopriate ho spoznať. Dajme láske čas. Čas je to, čoho máme dostatok. Láska sa rozvíja ako ruža z puku. Dovoľme jej rozvinúť sa do plnej krásy. Nechajme nech rozvoniava a obohacuje náš život. Zalievajme ju a ona nám bude všetko vracať stonásobne späť. Obetujme čas a láska vstúpi do našich sŕdc.