Keď prídeš kvíľ
Publikované 23.11.2013 v 22:48 v kategórii Básne, prečítané: 138x
Vystojím tu už aj jamu.
Nechce sa mi čakať už.
Narúžovala som si aj rúž.
Vybrala z vlasov slamu.
Čakať. Neprístojná chvíľa.
Aký má zmysel vnímať?
Nie je lepšie snívať?
Prešla už celá časová míľa.
Príde konečne čakaniu koniec?
Ach. Vystojím tu jamu.
V diaľke vidím fatamorgánu.
Kedy zazvoní ten konca zvonec?
Tak dojdi už chvíľa chvíľ.
V žilách mi kypí tisíc námorných míľ.
Nebaví ma čakať. Nemám dosť síl.
Vzdávam sa, keď prídeš kvíľ.
Možno započujem tvoj spevavý hlas.
A možno nie. Netuší nik.
Čakanie na teba je už len zvyk.
Držím tvoj vyblednutý vlas.
Stráca sa mi medzi bruškami prstov.
Do výparov sa mení.
Je to všetko o chcení a nechcení.
Zaviniem ho medzi hlávky listov.
Ešte naposledy obzriem sa, či tam nie si.
Tak nie.
Ja viem.
Beriem svoje srdce. Nájdeš ho tam kdesi.
Komentáre
Celkom 0 kometárov