Iba sen

Miláčik.

Áno?

Poď ku mne.

Ale veď to sa nepatrí.

Nemali by sme.

Veď ja len lásku mám s tebou v úmysle.

Si taká krásna, keď sa červenáš.

Očká ti žiaria ako polmesiac.

Podišla k nemu.

Nechala ho odhodiť jej šat.

Postupne objavoval

tajné zákutia tela.

Už nie si nesmelá.

Áno! Odhodila som zábrany.

Si úžasná.

Dosť! Len ma ľúb. Nič viac.

Čelá sa opreli a nožteky sa hladili.

Nástroje reči k sebe pristúpili.

Vášnivé bozky dostali zelenú.

Som rád, láska, že si urobila takú premenu.

Zostali v spoločnom objatí s láskou.

Schúlený na posteli s belasou plachtou.

On: „Ľúbim ťa mesiačik môj.“

Ona: „Môj svet je odteraz iba tvoj.“

Svetlá zhasli.

Prišlo ráno.

Zobudil sa a...

Iba sen?

Ako rád by som si došiel preň.