Zacíť sa

Pocit? Čo je to pocit? Azda existuje niekto, kto by nič necítil? Cítiť je predsa také samozrejmé ako postaviť sa bosý na trávnik. Cítiť je také obyčajné ako otvoriť ráno oči. Cítiť je také prosté. Cítiš?

Cítiš východ slnka na rannom brieždení? Cítiš poletujúce baránky na belasej oblohe? Cítiš jemný vánok, keď leto sa lúči so svojou mladosťou? Cítiš studenú vločku na svojej dlani? Skutočne cítiš?

Rozpamätaj sa na svoj prvý nádych. Čo si cítil? Do pľúc sa ti náhle vplazil neznámy pach. Dovtedy si poznal len žblnkot plodovej vody. No teraz, v tom jednom malom okamihu, si zacítil novosť, čerstvosť, zvláštne pretrhnutie s matkiným lonom, ale zároveň neskutočné priľnutie k svetu naokolo. Precitol si s večného spánku. Začal si využívať všetko, čo si dostal do výbavy. Objavil si v sebe chuť. Pocit. Cítiš?

A pamätáš si na to, keď si prvýkrát ucítil ľudské ruky? Keď ťa lekár podal do náručia tvojej mamy? Vtedy si čo cítil? Jej vôňa. Jej teplo. Jej nežnosť a láska. Niet väčšieho pocitu ako cítiť, že si milovaný. Niet väčšieho dotyku ako dotyk tvojej mamy. Cítiš ten pocit? Si v myšlienkach tam? Verím, že tam nie je iba tma. Zatvor oči a ponor sa hlbšie. Cítiš radosť v jej očiach? Cítiš ako sa ťa nemôžu všetci túžobne dočkať? Si vôbec ešte tu? Vnímaš pocity tu a teraz? Tak precíť všetko zas a znova. Nový pocit sa do tvojich útrob schová. Cítiš?

Pochopil si, čo je pocit? Nie je to iba plochá doska. Nie je to iba povrchnosť na duši vraha. Nie je to každodenná hlupákov snaha. Pocit je niečo viac. Je to znamenie, že žiješ. Tvojimi žilami prúdi krv. A ty to cítiš. Tvojou hruďou sa ozýva šum. A ty to cítiš. Tak zabor ruky ešte viac do piesku. Nakloň tvár k oceánu. Ucítiš jemný vánok. Zatvor oči. A zacíť sa do života.