Som

Som rukojemník vlastného sveta.

Som bábka, čo sa nedokáže pohnúť.

Som jeden z tých, čo vie, že obetám

sa nedá v tomto vesmíre vyhnúť.

Som naklonená doska horizontu.

Som obrovská brána do raja.

Som kytica ruží, čo vchádza do labyrintu.

Som to ja, som tam, kde sme len mi dvaja.

Som túžba, ktorá nikdy nevyhasína.

Som plameň, čo horí večne.

Som voda, ktorá brehy obmýva.

Som kto som, odpovedám dvojsečne.

S tebou, iba s tebou túžim ísť do výšin.

Sám som nepriateľom svojich dní.

Som priateľ venušin.

Správam sa ako diabol nehodní.

Splním všetky tvoje priania.

Sám privítam privítania.

Spýtam sa lásky na názor.

Spamätám sa a nájde ma revízor.

Slepá odvaha ma ženie k tebe.

Sám neviem kadiaľ ísť.

Splynieme v jednej amébe.

Sladká príchuť už musí prísť.

Sebecky sa pýtam „Prečo?“

Som hodný tvojho pohľadu?

Spojme k sebe aspoň niečo.

Sklenená silueta sa mi stráca z dohľadu.

Som pri tebe ruža, ktorá rozkvitla mi pred očami.

Svojou dlaňou ťa nežne objímam.

Splním ti tvoje rána na svitaní.

Sám v kúte zatiaľ rozjímam.

Som tieňom tvojho tela.

Som šeďou tvojej mysle.

Sladko si mi naletela.

S tebou som nemal toto v úmysle.

Si hviezda, ktorá láska ma svojím pohľadom.

Si kvitnúca lúka, ktorá dýcha vôňu moci.

Si všetko, čo chcem a po čom túžim.

S tebou pôjdem až k oblakom modrej noci.