Opustila sa

Mesiac čakám na tvoje slovo.

Už nedúfam. Strácam sa v hmle.

Chradnem na vankúši s tvojou vôňou.

Tie miesta naplnené tebou sú také mdlé.

Všetky negatíva ma opantali. Krúti sa mi hlava.

Kričím, syčím. Neviem, kde som.

No v tom ma chytilo niečo. Stávam sa nová.

Odviedol ma tmavým lesom. Duchom už aj tak nie som.

Zastala som pri chalúpke z drevených triesok.

Otvoril dvere, vošla som dnu. Všade tma.

Bol odo mňa zas len kúsok.

Za ruku chytil ma.

Nebála som sa jeho úmyslov. Nebola som živá.

Vždy len plno nezmyslov som od nich počula.

Vedela som, že nie som jeho prvá ani posledná.

V tej tme sa zo mňa stala navždy žena posvätná.