Nástupište

Má dlhé tmavé vlásky.

Stojí tam sama, nevydá hlásky.

Bosé nôžky v studenom ráne.

Ten, čo to spôsobil, neunikne hane.

Po tvári stekajú guľôčky bolesti a strachu.

Oprášila kabát, poletujú smietky prachu.

Už prichádza vlak, na ktorý čaká.

Všade páni, čo majú také čisté saká.

Keď uvidela mamičku svoju na peróne.

Utekala, šťastíčko si sedelo zas na tróne.

Stretnutie mamy s dcérkou-dojemná chvíľa.

Obe ich spája priam mamutia sila.

Prežili smutné časy, chudobu a žiaľ.

Teraz ich nič nerozdelí, spolu pôjdu v diaľ.

V objatí si pošepkali konečne v tejto chvíli.

Mamička! Dcérka! Dodáme si opäť sily.