Milostné rozptyly

Stojím pred zrkadlom, pozerám sa na svoj obraz.

Ty sedíš na posteli obsypaný lupienkami ruží.

Kratučké pyžamko zhadzujem zo seba.

Ako Eva som sa postavila pred teba.

Ak nie toto, tak potom neviem, čo ťa konečne vzpruží.

Stojím tam v nahote duše i tela, prebodávaš ma svojím pohľadom.

Celá som sa rozohnila, svaly ožívajú, srdce zrýchľuje, krv sa búri.

Pomaly sa k tebe blížim, nôžku cez nôžku prekladám.

Neboj sa, ja ti neublížim, ani komplimenty ti neskladám.

Ak nie toto, tak potom neviem, čo ťa ešte viac ohúri.

Už som skoro pri tebe, kolienko sa dotýka okraja postele.

Druhá nôžka sa pripája a spolu tvoria krásny pár.

Prechádzam tvojím vzrušeným telom, letmo sa ho dotýkam.

Nepotrebujeme hovoriť, nič sa ťa v tejto chvíli nespýtam.

Cítim tvoj pohľad na mojom tele, ale pozri sa aj na moju tvár.

Zapichol si pohľad do mojich smaragdových očí, tíško si vydýchol.

Môj pohľad smeruje k tvojmu, zdravíme sa ako zaľúbení Eskimáci.

Moje pery sa už takmer dotkli tvojich, keď si zrazu cúvol a posunul sa dozadu.

Prečo je to s tebou takto, prečo nikdy nemáš na nežnosti náladu?

To sme naozaj takí nešťastní, že sme ako dvaja neboráci?

Opäť sa pokúšam priblížiť sa k tebe na dotyk svojich pier.

Nechceš cítiť môj dotyk, vyhýbaš sa mi neustále.

Posúvam sa rukami ako psíča, čo ľúbi bezbreho svojho pána.

Som bez šiat a či bez rozumu? Po tomto všetkom už nie som nijaká dáma.

Zrazu nastal dotyk, prešla som po tvojom tele ako pierko malé.

Kedy budú naše telá také nespútané? Opätuješ mi môj dotyk?

Zahrávam sa s tebou, viem, pokúšam tvoje city, tvoje túžby.

Všetko sa vo mne búri, kypí, myslím, že o chvíľu vybuchnem ako sopka.

Nepovedz mi, že toto miesto bude moja smutná nekonečná hrobka.

Ponúkam ti všetko, ponúkam ti seba, ponúkam ti svoje služby.

Tak mi už niečo povedz, nenechaj ma trápiť, nemuč ma viac.

Pri tebe sa mením na neslušné dievča a ty sa o nič nepokúšaš?

V tej chvíli sa v tebe niečo zlomilo, pevne si vložil svoje prsty do mojich vlasov,

venoval si mi vášnivý bozk, všetko si začal robiť bez súhlasov.

Nestačila som sa ani čudovať, konečne si moje telo odskúšaš?

Moje telo skončilo práve na posteli, bez slov si ma chystáš vziať.

Vyzliekaš si svoje šaty a ja nedokážem ani dýchať, nie to ešte zavzdychať.

Srdce mi ide vyskočiť z mojej nahej hrude, zimomriavky mi prechádzajú ako vlna po tele.

V plnej kráse stojíš konečne predo mnou a zhadzuješ mnou lupene z postele.

Robíš to rýchlo, ožil si ako šelma v pravej chvíli, nestihnem ani usychať.

Ocitám sa na samom piedestáli vzrušenia, dotýkam sa nebies, ba samého vesmíru.

Nemaznáš sa s mojím telom, nehovoríš nič, iba utekáš ako rýchlik do tunela.

Na malinký okamih sa dotkneš pokožky mojich dlaní, prepletáš prsty našich rúk.

Telá sa nám krútia ako hady na púšti, na malú sekundu vytvorili jeden oblúk.

Planéta v tej chvíli zastala a celá obloha neuveriteľne sčervenela.

Vonku sa už brieždi, divoké kone cválajú pod oknami.

Ležíme vedľa seba ako dva holúbky, nedotýkame sa už svojich tiel.

Dýchame ako tie splašené kone, naše mysle už začínajú pracovať.

Nabudúce to môže ísť takto isto, snáď už nebudeš trucovať.

Za oknami nastala čarokrásna hra lámp a svetiel, každý závan túžby nás nateraz prešiel.

Som tu ako Eva a ty ako Adam v raji, nahí, mladí, naivní a nespútaní.

Hráme sa hry s jablkom a so zmijou, ani jeden nie sme bez omylov.

Vrátiš sa ešte niekedy? Prijmeš moje pozvanie? Budeš tu?

Verím, že už nedáš na nijakú neoverenú klebetu.

Vojdi zase nabudúce dnu, okús čaro mojich milostných rozptylov.

Už sa stráca v rannej zore, mizne jeho tieň v ďalekom priezore.

Zostávam sama medzi lupeňmi ruží tak, ako si ma stvoril.

Cítim sa ako využitá vec, ktorú si si vzal a viac nevrátil späť.

Cítim sa ako odpad, špina, ako maličká bezvýznamná smeť.

Prečo si ma opantal? Prečo si mi tak veľmi dvoril?