Kráčať bez pomoci

Oddávna žila som s prehrou v sebe.

Telo patrilo všetkým, no nie mne.

Urážky, ťaživé slová. Hlava sklopená.

Nik nevidel dnu. Pretvárka všade drieme.

Sama zronená. V kúte izby. Plač.

Slnko zašlo za mraky. Šero.

Plazivé kvapky spájajú sa v jedno.

jazero vzniklo zo sĺz tisícero.

Vystúpilo slnko zas ráno hore.

Dvihla sa hlava. Vstala som.

Z rohu doprostred. Vpred.

Stojím pred tmavým lesom.

No ja tu už nie som.

Zmizla som v šerosvite noci.

Hlava hore. Silueta dňa.

Kráčať musím bez pomoci.