Kálačky

Pobúrenie v uliciach. Všade buchot konských kopýt.

Grófstvo premáva sa v maskách. Skrýva sa pýcha.

Nevinní odvisnúť majú. Všetci sa na hrdinov hrajú.

No panské chrbtové kosti nikomu nič dobré neprajú.

Mladá deva v korzete šnurovaná, čo ani nedýcha.

Čo spáchali tieto ubiedené duše? Objavili zakázané skrýše?

Prečo ukončiť chce panstvo katovou rukou ich životy?

Zvedavé pohľady na kláty vyjavene zízajú.

Obávajú sa povedať slovo, hlásku, len v duchu sa pýtajú.

Námestím sa šíria len stony, vzdychy a zlovestné šepoty.

Kat zobral nástroj svojej obživy. Robí to rád? A či je v duchu neživý?

Nabrúsená čepeľ ligoce sa pri západe slnka.

Prikladá jej ostrie na krk úbohých tvárí.

Čo na tom, že sú tam tí nepraví.

Na oblohe sa zjavila lunka.

Kat dokončil svoje. Z jednej časti už sú dvoje.

Pomaly sa rozchádza hlúčik plačiek.

Ráno vyjde opäť slnko a všetko začne zas.

Niekto zlomí pánom páví klas a zas

nastane obdobie krvavých kálačiek.