Detektívka

Krv, žiaľ, hnus, trus

všetko zlé a nechutné skús.

Leží tam s bledou tvárou,

začína to melodrámou.

Vrazili mu dýku priamo do srdca,

zrejme to bol jeho odporca.

Nepáčilo sa mu niečo temné, tajomné,

tie topánky a šaty má ešte zánovné.

Oblečený je v saku drahej značky

niekto tu bude mať poriadne opletačky.

vedľa tela leží pohár od vína

trafila ho ešte aj do hlavy devina.

Na zápästiach má stopy od pút

pravdepodobne tu leží už mnoho minút.

Na košeli z kvalitnej látky

našli práve fľaky od srvátky.

Na límci náznak ženských úst

zlomenú má ešte aj čeľusť.

odtlačky prstov berú z pohára

veľa nových otázok sa vynára.

Kto je tento človek?

Kto je jeho vrahom?

Urobili mu to právom?

Alebo je to Božím zásahom?

Otázok veľa,

odpovede sa dozvieme až keď dôjdeme do cieľa.

Kúsoček blonďavého vlasu trblieta sa na rukáve.

Všetko zaznamenáme v policajnej správe.

Ale ktože je to za oknom?

Kto sa to sem díva?

Je to snáď jeho vina?

Nevidím ho dobre, skrýva ho tá húšťavina!

Priveďte mi toho človeka,

nech nám pravdu sám zaškrieka!

Kto ste? Čo ste? Stvora akási?

Či sa konečne neohlási?

Som bratom zavraždeného

veľkou zlobou ku všetkým nakazeného!

Želal som si jeho smrť a jeho utrpenie

nedostal som z jeho strany nikdy pochopenie.

Neublížil som mu však nikdy,

nedopustil som sa žiadnej krivdy.

Videl som tu však jednu ženu,

čo mala so sebou malú fenu.

Nájdite tú ženu!

Rýchlo, nestrácajte čas, je potrebné urobiť v prípade zmenu.

Tá žena mala na sebe biely kostým

pôsobila dojmom sebaistým.

Držala v náručí dáku čivavu bielu

nebolo medzi nimi teda rozdielu.

Mala dlhé svetlé vlasy

Bola to tridsiatka asi.

Odišla od môjho brata napoludnie

nevyzerala veľmi vľúdne.

Nasadla do svojho mercedesa.

aj z toho auta šla určitá noblesa.

Ďakujeme vám pane za vaše informácie.

Bez nich by sme sa museli riadiť len podľa intuície.

Teraz bude naše pátranie jednoduchšie.

lúčim sa s vami čo najzdvorilejšie.

Neznáma blondínka sa našla podľa vlasu,

skutočne vystavuje na obdiv svoju krásu.

je to vážená žena, pani.

Všetko dostala v živote ako na dlani.

Stretávala som sa s tým mužom veľakrát.

Bol viac než len môj kamarát.

Venovala som mu niekoľko pekných momentov.

Dostala som od neho veľa prézentov.  

Avšak nechcel si ma nikdy vziať,

nemohol mi svoju lásku opätovať.

Nevydržala som to v to ráno,

a povedala som koncu áno.

vzala som dýku, čo bola na stole

a o chvíľu už skončila v jeho hrudnom priestore.

Potom som sa vyľakala, že to bolo málo,

vzala som zo šuplíka zbraň a hrobové ticho nastalo.

Ale, čo tie putá na zápästí jeho rúk?

To bolo súčasťou našich hier a rozlúk.

Odveďte túto vrahyňu.

Nemusíme jej už dokazovať žiadnu vinu.

Sama sa priznala k svojmu ohavnému činu.

Pre lásku zabila a odhalila nám príčinu.

Posedí si v chládku zopár rokov.

Zažije tam niekoľko sociálnych šokov.

Brat obete dostal to čo vždy chcel.

Takmer od radosti onemel.

Ako jediný dedič celého majetku,

odteraz môže sedieť stále iba na zadku.

Prípad uzavretý, zložka založená.

Ďalšia je už na mojom stole opäť položená.

To je kolobeh života,

že smrť je vystriedaná smrťou iného človeka.